Obec Rokytov

Osídlie jestvovalo už v 13. storočí, alebo ho založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi v 14. storočí. Najstarší písomný doklad o Rokytove pochádza z roku 1414. Bol majetkovou súčasťou panstva Makovica, neskôr mesta Bardejov. Kráľ Žigmund v roku 1414 potvrdil Cudarovcom vlastníctvo ich dovtedajších panstiev, teda aj panstva Makovica, ku ktorému patrila dedina Rokytov. Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že táto dedina jestvovala už pred rokom 1414.

V písomnostiach z 15.-16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod názvom Rokytho, teda maďarizovaným tvarom pôvodného slovenského názvu Rokytov, ktorý sa vyskytuej zriedkavejšie, prípadne v deformovanej podobe. Názov korení v šarišskom slove rokyta = rakyta. Zachytil skutočnosť, že sídlisko vzniklo na mieste častého výskytu rakýt, prípadne bol odvodený od prezývky prvého miestneho šoltýsa.

Názov ani iné skutočnosti nesvedčia jednoznačne o pôvode dediny. Preto treba pripustiť, že jestvovala v 13.-14. storočí, prípadne vznikla v 14. storočí podľa zákupného práva, alebo sa v starej dedine usadili noví obyvatelia podľa zákupného práva so šoltýsom v 14. storočí. Šoltýstvo tu totiž jestvovalo ešte v prvej štvrtine 16. storočia.

Rokytov bol majetkovou súčasťou panstva Makovia až do roku 1473. Odvtedy na základe donácie kráľa Mateja a dohody medzi šľachticmi z Rozhanoviec a bardejovskými mešťanmi patril mestu Bardejov.

Sedliacke domácnosti v roku 1427 zdanili od 15 port, takže Rokytov bol stredne veľkou dedinou. Neskôr väčšina sedliakov stratila pozemky a upadla medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov okrem richtára zdanili od 6, 3 a 3 port, pričom v roku 1567 hospodárila jedna domácnosť na celej a šesť na polovičných usadlostiach. Úbytok sedliackych domácností pokračoval aj v druhej polovici 16. storočia. V uvedených rokoch tu boli 2, 5 a 5 želiarskych domácností. V roku 1600 malo sídlisko 14 obývaných poddanských domov.

Rokytov po schudobnení a úbytku sedliackych domácností zostal aj koncom 16. storočia stredne veľkou dedinou. Vtedy mal len poddanské obyvateľstvo.

V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 7 až 9 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 61 domov a 456 obyvateľov, v roku 1900 bolo 298, v roku 1970 512 obyvateľov.

Kostol rím. kat. postavili v roku 1808 s použitím vnútorného zariadenia zo staršieho kostola.

JRD

Jednotné roľnícke družstvo Rozvoj so sídlom v Tarnove tvoria dediny Rokytov, Sveržov, Tarnov a Zlaté. Nachádzajú sa severozápadne od okresného mesta Bardjov v priemernej vzdialenosti 9,7 km. Najvzdialenejšia je dedinka Sveržov a najbližšia Rokytov. Ležia v povodí rieky Tople v Ondavskej vrchovine, ktorá pramení pod Minčolom.
Dediny Tarnov a Rokytov sa nachádzajú na hlavnej ceste spájajúcej Bardejov s Popradom pozdĺž hraníc s Poľskom. Najstaršia zmienka o týchto dedinách sa nachádza v listine Jágerskej kapituly z roku 1355, podľa ktorej patrili de jure rodu Thekulovcov na základe donácie z roku 1250. V skutočnosti však boli príslušenstvom Makovického hradu. Roku 1427 malo napr. Zlaté 17 poddanských usadlostí, Sveržov tiež, Tarnov 21 a Rokytov 15, čo svedčí o veľkosti týchto dedín v tomto období.

Cez dedinu Rokytov preteká potôčik Rakovec, ktorý starší obyvatelia volali Rokytoviankou. Názov obce pravdepodobne pochádza od rakýt, ktoré sa v hojnom množstve nachádzali v katastri dediny v okolí povodia Tople. V tejto dedine sa obyvatelia dostali aj na druhý pravý breh rieky, kde bývali a aj doteraz bývajú celé rodiny, Žiaľ, dodnes nie je urobený stabilný most a prechádza sa len brodom a cez „lávku“. Na druhej strane rieky bol mlyn poháňaný vodou z Tople. V minulosti boli značné problémy, najmä pri jarných vodách a jesenných dažďoch s hladinou riečky Rakovec, a tak občania už v roku 1947 chceli tento potôčik zregulovať. Podarilo sa to až v roku 1980, a tým tento živel už ľuďom nestrpčoval život. Elektrina bola zavedená v roku 1956. Po oslobodení vznikol národný výbor.

Myšlienkou združstevnenia poľnohospodárstva sa zaoberal už V.I.Lenin. Po oslobodení ČSR v roku 1945 a po víťazných udalostiach vo februári 1948 sa položili základy obnovy vojnou zničeného národného hospodárstva. Roky zakladania družstiev boli akýmisi piliermi, základmi celého budúceho poľnohospodárstva.

I v dedinách Zlaté, Tarnov, Rokytov a Sveržov sa začalo o družstevnej myšlienke hovoriť v roku 1949. Tak ako v iných dedinách i tu boli občania proti i za, tak ako v celej republike i tu sa museli postaviť na čelo tejto myšlienky členovia KSČ. Prvé JRD vzniklo v Zlatom v roku 1950, 26. júna. Bolo to JRD 2. typu. Na jar roku 1951 sa urobila technická úprava pôdy. V roku 1951 sa išlo spoločne na prvomájové oslavy, a to na traktore. Po rôznych ťažkostiach sa toto družstvo v roku 1953 rozpadlo a znovu sa začalo hospodáriť súkromne. V roku 1953 v marci bol zvolaný prvý celoštátny zjazd JRD, hneď po ňom v roku 1955 druhý celoštátny zjazd JRD. A myslenie ľudí sa muselo pôsobiť najmä po roku 1953. Koncom roku 1958 sa intenzívne v celej republike začalo hovoriť o znovuzakladaní JRD a ich upevňovaní. Tieto myšlienky potvrdil IV. celoštátny zjazd JRD, ktorý bol v dňoch 19.-.22.3.1959. Boli tu vytýčené úlohy na najbližšie obdobie v oblasti kolektivizácie poľnohospodárstva. Mnohí neverili myšlienkam kolektivizácie ale nakoniec zvíťazila myšlienka spoločného hospodárenia.

V Rokytove, ale aj v ostatných dedinách sa po povolení pridružených výrob i týmto spôsobom pomáhalo ekonomicky družstvá upevniť. V Rokytove už v roku 1970 mali rozsiahlu pridruženú výrobu pracovne roztrusenú po celej republike. Značný ekonomický prínos tvorili aj príjmy z autodopravy, ktorá sa v tých rokoch značne rozšírila. V roku 1961 boli družstevníci na prvom družstevnom zájazde „Po stopách SNP“ na strednom a východnom Slovensku. V roku 1964 boli na prvom zahraničnom zájazde. JRD Rokytov patrilo medzi ekonomicky stabilné družstvá, a tak sa v roku 1974 stalo súčasťou zlúčeného JRD.

Po zlúčení JRD sa značne zlepšili podmienky športovcov. Vytvorila sa TJ Rozvoj Tarnov. V roku 1983 sa vybudoval za účinnej pomoci JRD športový stánok, v obci Tarnov a Sveržov tenisové kurty, a zlepšilo sa i ihrisko v Tarnove a Zlatom.

V júni 1991 sa konal Summit Východ – Západ v Bardejove, ktorého hlavným organizátorom bol Institute for EastWest Studies z New Yorku. Najvýznamnejšou americkou vládnou návštevou Slovenska v tomto období bola účasť viceprezidenta USA Dana Quayleho.
Pri tejto príležitosti boli využívane futbalové ihriská v Rokytove ako pristávacie plochy pre americké vrtuľníky , ktoré zabezpečovali prepravu a bezpečnosť viceprezidenta.
Tieto fotky boli doručené z USA p. Štalmachovi , ktorý bol v tom čase správca futbalového štadióna.