Obec Kurov

Obec Kurov

Základná charakteristika

Prevažná väcšina práceschopného obyvatelstva pracuje v závodoch a podnikoch mimo obce, najmä v Závode tažného strojárstva a Piloimpregne v Kružlove a v podnikoch Bardejova, Prešova, Košíc atd. Do práce dochádzajú denne autobusmi, do vzdialenejších miest – týždenne. Každá rodina okrem záhrady pri dome, má približne polhektárový záhumienok, na ktorom pestuje zeleninu, chová ošípané a hydinu pre vlastnú potrebu. Viac ako 70 Kurovcanov získalo vysokoškolské vzdelanie. Boli alebo sú prefesormi na vysokých a stredných školách, lekármi, inžiniermi, vedeckými pracovníkmi, umelcami, dôstojníkmi v armáde a polícii atd.

Istým sociálnym problémom obce je rómska kolónia pod dedinou, založená v 18. storocí. V súcasnosti v nej býva v piatich chatrných príbytkoch, bez základých sociálnych zariadení, 104 ludí. Z nich iba traja sú zamestnaní. Ostatní poberajú od štátu sociálnu podporu. V minulosti boli Rómovia dobrými kovácmi a hudobníkmi a tvorili integrálnu súcast dedinského spolocenstva. V súcasnosti sa všetky pokusy zapojit ich do spolocnej komunity ukazujú ako neúspešné.

V obci vyvíja aktívnu cinnost telovýchovná jednota Odboj, Zväz požiarnej ochrany, Zväz protifašistických bojovníkov, združenie polovníkov.

Mimoriadne úspešné boli oslavy 650. výrocia prvej písomnej zmienky o Kurove v roku 1978. Bolo to svojrázne stretnutie Kurovcanov, roztrúsených po celom svete.

Právoslávni veriaci z iniciatívy farára Juraja Juru a za pomoci štátneho príspevku postavili vlastný chrám, ktorý 23. októbra 1994 posvätil prešovský arcibiskup Nikolaj.

Na štátnej hranici v Kurove je otvorený hranicný prechod do Polska.

V roku 2003 bolo odovzdané do užívania multifunkcné ihrisko a neskôr bol postavený Dom nádeje, zrekonštruovaný Obecný dom, postavené šatne TJ Odboj, zacala sa výstavba bytov nižšieho štandardu v rómskej osade, rekonštrukcia sály a urobila sa miestna komunikácia na cintorín, na ulicu tzv. Venecia.

Služby poskytované v meste

Kultúrne dedičstvo

Záujmové organizácie