Obec Krivé

Obec Krivé

Základná charakteristika

Geografická poloha

Na styku Ondavskej vrchoviny s Čergovským pohorím 15,7 km. na západ od okresného mesta Bardejov.

Povrch

Povrch je mierne zvlnený a miestami členitý. Tvorí ho treťohorný fliš. Súvislý les s porastom brezy a borovice je iba v severovýchodnej časti. Terén smerom na Bogliarku sa prudko zvažuje.

Historický popis obce

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1406, keď sa uvádza pod názvom Krywa. Roku 1773 sa uvádza ako Kriwe. Koncom 17 a začiatkom 18 storočia Krivé patrilo rodine Klobúšikovcov. V maďarskej literatúre sa uvádza ako Krivé, aj Krivo no najviac Sarosgorbeny. Do roku 1960 patrila pod Prešovský kraj, neskôr bola súčasťou Východoslovenského kraja.    V obci žilo ukrajinské (rusínske) obyvateľstvo ktoré ju osídlilo už pri jej vzniku a v priebehu dejinného vývinu zdieľalo jej osudy. Krivé architektonicky patrilo medzi potočné rádové dediny so zvyškami nepravidelnej rádovej výstavby okolo cesty a potoka v údolí. Domy boli prevažne drevené, zrubové, omietnuté, dvoj- trojpriestorové, so slamenými strechami. Hospodárske stavby mali stĺpikovú konštrukciu a boli pod slamenými štítovými strechami rozmiestnené v nezavretých dvoroch. Na svahoch bolo podmurované domy ktoré mali pivnicu do ktorej sa vchádzalo zo strany štítového priečelia. Štíty boli drevené s výzorníkmi, na lomenici kryté slamou. Strecha pri tejto architektúre dosadala na drevené krakovce. V drevenej časti silne prečnievala. Ploty záhrad a lúk boli spravidla pletené, mali latkové i brvnové ohrady. Obec neskôr patrila Dessewfyoocom, ktorí majú rodinnú hrobku v Marhani. V 19 storočí prináležala grófovi Anhaltovi. Roku 1787 mala 24 domov so 175 obyvateľmi, roku 1828 – 40 domov s 302 obyvateľmi, ktorí sa prevažne zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka a ošípaných. Koncom roku 1914  ju obsadilo ruské vojsko, ktoré tadiaľ prechádzalo aj skôr v dobe Kutuzova. Aj v druhej svetovej vojne tadiaľ postupovali oslobodzovacie sovietske jednotky a to smerom zo susednej obce Richvald. Za predmníchovskej republiky mnohí obyvatelia odišli za prácou do cudziny a to najmä do USA.

Erb obce

V modrom poli štítu na zelenej pôde strieborný (biely) vták v zlatej zbroji. Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok z roku 1787 je uložený v Krajskom Archíve v Budapešti v Altenburgovej zbierke pečatí (Altenburger Pecsétgyujteménye, V-5). Na pečati s kruhopisom Sigl. Kriva 1787 (Pečať Krivého 1787) je vyobrazený na pôde vták. Vzhľadom na autentickosť a vek tohto znamenia, sa pečať stala základom pre vznik erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.

 Kultúrne dedičstvo

Chrám sv. Lukáša, gréckokatolícky

Dominantu obce tvorí kostol. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, zasvätený sv. evanjelistovi Lukášovi, je gréckokatolícky. Postavený bol v roku 1826.

Architektúra

Zrubová trojpriestorová stavba stojí na kamennej podmurovke, ktorá sa na západnej strane vytráca. Celý objekt má zjednotený obdĺžnikový pôdorys s polygonálnou svätyňou, predĺženou loďou a štvorcovou vežou. V dôsledku odšindľovania a došteného šalovania pôsobí dojmom jednodielnej stavby. Je to najradikálnejšie postavený  kostolík. Pri posledných úpravách bol prekrytý jednoduchou sedlovou strechou čím sa stratila trojvežatosť taká typická pre lemkovské stavby tejto oblasti. Pribudovaná veža z dvomi zvonmi je zavŕšená barokovou laternou s makovicou a krížom. Predsieň – podvežie je bez zastropenia, loď má doskové podbitie a svätyňa trámový strop.

Služby poskytované v obci

Záujmové organizácie